Medzivojnové obdobie

September 11th, 2010

 

            Medzivojnové obdobie sa vyznačuje ťažkou spoločenskou situáciou. Bolo to obdobie Veľkej októbrovej revolúcie, po ktorej svet uchvátili nové politické smery ako socializmus a komunizmus. Na druhej strane sa v Taliansku a Nemecku dostáva k moci diktátorský režim v podobe fašizmu. Koniec prvej svetovej vojny predznamenal vznik nových hraníc a nových štátov. Zlá ekonomická situácia bola spôsobená veľkou nezamestnanosťou, infláciou a v konečnom dôsledku pádom na New Yorskej burze. Naďalej však pokračoval búrlivý rozvoj vedy a techniky. Tieto udalosti vplývali na mnohých umelcov, ktorí sa s nimi snažili vyrovnať práve pomocou svojich diel.

            V svetovej medzivojnovej literatúre stále vznikali a zanikali nové avantgardné smery. Dobrým príkladom bol vznik konštruktivizmu a neskôr socialistického realizmu v Rusku. No väčšina z avantgardných smerov pretrvávala a rozvíjala sa ešte z predvojnového obdobia. Boli to smery ako experionizmus z Nemecka(Heinrich Mann), dadaizmus z Švajčiarska(Tristan Tzara), surrealizmus z Francúzska(André Breton). Do prózy prenikali prvky filmovej tvorby ako monáž a strih. Rozvíjalo sa rozhlasové vysielanie, ktoré nadobúdalo čoraz masovejší charakter Jednotlivé druhy umenia sa navzájom ovplyvňovali a prelínali. Vznikli prevratné diela ako Odyseus od Jamesa Joyca, ktoré natrvalo poznačilo smerovanie svetovej literatúry. Medzi ďaľšie prevratné diela patrili Hľadanie strateného času od Marcela Proust, či tvorba F. Kafku, predznamenávajúca vznik existencionálnej literatúry. V svetovej próze sa formovala takzvaná stratená generácia, ktorá predstavovala skupinku spisovateľov ako Hemingwey či Faulkner, ktorí boli vo svojej tvorbe silne poznačení práve prvou svetovou vojnou.

            V českej medzivojnovej literatúre môžeme pozorovať viaceré spôsoby umeleckého stvárňovania skutočnosti. Starší spisovatelia využívali naturalistickú a kritickorealistickú metódu zatiaľ čo mladšia generácia si osvojila prenikajúce avangardné smery. Jadro umeleckej avantgardy tvorili členovia literárnej skupiny Devětsil, ktorá vznikla v roku 1920. Medzi spisovateľmi a v ich dielami prevládal vitalistický optimizmus prinášajúci radosť z púhej existencie. Významnú etapu českej avantgardnej literatúry predstavuje poetizmus, zdôrazňujúci aktívny vzťah k životu a berúci si za svoj zdroj inšpirácie imagináciu. Dôležitú úlohu v kultúrnom živote v Česku hralo aj Osvobozené divadlo, ktoré vzniklo v 1925 a zaniklo ešte pred druhou svetovou vojnou v roku 1938. Tento avantgardný druh divadla nesúci so sebou mená osobností ako Voskovec, Werich, či Ježka bol svojou improvizáciou a jednoduchou montážou scén veľkým prínosom do sveta umenia. Mnohí českí autori ako Seifert, Hašek,či Čapek sa svojimi dielami stali známy nielen v Čechách, ale aj na celom svete.