Charakteristiky

Kapitán Van Toch
Bol to starší, plešivý, tučný, ale na svoj vek ešte svieži lodný kapitán. Rád si zanadával, aby si uľavil .Človek sa mohol touto cestou od neho veľa dozvedieť. Sám o sebe hovorieval:„jsem starý chlap a rodinu žádnu nemam…“/11 O ľuďoch nemal dobrú mienku.„To je z toho, že vy lidé pořád chcete nějaké války nebo co.Strach o peníze, to je to celé./12 Možno preto viedol aj svoj opustený život, mimo civilizácie, ďaleko od všetkých. Svojou prácou pre lodnú spoločnosť sa dostáva do kontaktu s domorodcami. Mohlo by sa zdať, že sa k nim správa surovo a nemá o nich príliš veľkú mienku. Za týmto všetkým sa však akoby skrývala dobrosrdečná duša človeka so zmyslom pre podnikanie, ale taktiež ľudským prístupom k veciam. Pri hľadaní perál spoznáva zvláštne stvorenia- mlokov, ku ktorým si je schopný vypestovať veľmi blízky vzťah. Dokonca Starému víc záleželo na těch mrchách než na lidech.“/13.Nie je vykreslený ako typický hrdina v dobre známych dobrodružných románoch. Skôr je to jednoduchý český človek so svojimi slabosťami, ktorému sa paradoxne s troškou šťastia podarí ovplyvniť chod celých dejín„Já myslím, že to je tím, že my Češi nechceme v nic věřit. Tož jsem si vzal do svy stary hloupy hlavy, že se na ty čerty musím podívat blíž. Taky jsem byl ožhralé,pravda, ale to bylo proto, že jsem měl pořád ve svý hlavě ty hloupy čerty.“ /14Obchod bol na svete. „Já, ochočit a cvičit, a oni mně budou nosit ty pearl-shells.“/15 Za jeho vznikom však okrem vidiny peňazí stála aj láska kapitána k týmto podivným a dosiaľ nepoznaným zvieratám. „Já mám totiž moc rád zvířata, člověče.“/16 Využíva všetky prostriedky ako im pomôcť, či už najatím zabijaka žralokov alebo poskytnutím nástrojov, ktoré by si samy inak nemohli vyrobiť. Bol ten, čo ich naučil rozprávať Keď perly na Tana Masa dôjdu, je ochotný rozniesť mlokov po okolitých ostrovoch, čo prispeje k ich celkovému rozšíreniu. Ostatní ľudia si však myslia, že jediným dôvodom prečo to robí, sú peniaze. „Starý Toch prodal svou duši, člověče. A já vím, co mu za to ti čerti dávají. Rubíny, perly a takové věci. To si můžeš myslet, zadarmo by to nedělal.“/17 Časom zabudne ako sa správať v civilizovanom svete, nemá ako sa hovorí „spôsoby“ a po česky hovorí tiež už iba s veľkými ťažkosťami.4o vidno aj na jeho rozhovore s Bondym, kde si najskôr pýta galón piva a neskôr zašliapne ohorenú zápalku rovno do koberca v pracovni. Kapitán Van Toch sa môže aj napriek svojmu miestami humornému zobrazeniu pokladať za jedného z poctivých obchodníkov, ktorého sa človeku nepodarí nájsť až tak jednoducho v svete plnom kapitálu.
Povondra

                  Pán Povondra slúžil ako vrátnik u Bondyho.Čapek ho zobrazil ako úplne jednoduchého človiečika, ktorý však svojim konaním zasiahol nevedomky do priebehu celých dejín. Bolo to práve slovami :„Račte dál, ja vás u pána rady ohlásim“/18,ktorými otvoril cestu mlokom do sveta ľudí. Autor ho zasadil do všedného prostredia, ktoré vyznieva až komicky v kontraste s jeho „vznešenými“ myšlienkami. To vidíme na obraze scény, keď pán Povondra sedí doma a rozmýšľa o zmysle svojho života, zatiaľ čo jeho manželka zašíva „Frantíkovy punčochy“.Pán Povondra je v podstate hrdý na to,že pustil  kapitána Van Tocha k Bondymu-„Že jsem tehdy pustil toho kapitána k panu Bondymu. Kdybych to byl neohlásil, nebyl by se ten kapitán jakživ setkal s panem Bondym.“/19 Zároveň sa pričinil zbieraním novinových výstrižkov o zachovanie materiálov o mlokoch, ktoré by inak upadli do zabudnutia. So svojimi záujmami a záľubami predstavuje malého českého človeka, názorovo neistého a rozkolísaného, ktorý však podlieha všeobecnej mentalite. Neskôr, keď sa situácia zmení a mloky získajú moc, pán Povondra si svojím činom nie je až tak veľmi istý. Trápi ho úprimne svedomie.„Já nevím, ale…snad jsem přece jen neměl toho kapitána k panu Bondymu pouštět!“/20.Mloky potopia väčšinu pevnín, no on je naivný a stále verí, že je všetko v najlepšom v poriadku. Jediné, čo ho mrzí je drahota-„Je to přece jenom v obchodech cítit, když se kus světa potopí!“/21 Nezaujíma ho okolitý svet.U nás to není, tak co.“/22 On si naďalej žije vlastným osobitým, pre mnohých všedným životom. Z jeho viery ho je schopné vytrhnúť iba poznanie, že mloky sú už v Čechách, čomu zo začiatku nemôže uveriť. Predstavuje to pre neho veľký šok a prináša to náhle odhalenie skutočnosti. „Já vím, já vím dobře, že je s námi konec. Já vím, že jsem to udělal já.“/23. On je síce už iba „velebný stařec, který může v klidu užívat plodů svého dlouhého a přičinlivého života v podobě malé penzičky.“/24 no má deti, za ktorých osud sa cíti vinný. Tým, že pustil kapitána Van Tocha k Bondymu nie z celkom zištných dôvodov, ale s vidinou sprepitného, ho robí jedným z mnohých ľudí, idúcich za vidinou peňazí.
Bondy
Postava podnikateľa Bondyho sa skladá z dvoch protikladných rysov. Bondy sa navonok javí ako úspešný vypočítavý kapitán priemyslu, vo vnútri je skôr rojkom, ktorý má blízko k romantike a básňam.„Mne obchod zajíma jako umělca. Bez jistého umění, pane, nevymyslíte nikdy nic nového. Musíme být básniky, chceme-li udržet svět v chodu.“/25. Obidva tieto rysy jeho osobnosti sa vzájomne dopĺňajú vo všetkých situáciách, v ktorých sa Bondy vyskytuje. Vytvára sa tak akoby jeho ironická karikatúra. „Pánové se zvedli, šramotíce židlemi, a stáli ve slavnostním tichu, ovládáni společnou myšlenkou, nebude-li ta valná hromada příliš dlouho.(Chudák kamarád Vantoch, myslil si s upřímným dojetím G. H. Bondy. Jak teď asi vypadá! Pravděpodobně ho hodili na prkně do moře- to muselo šplouchnout! Inu, byl to hodný člověk, a měl takové modré oči.-).“/26.Na jeho postave je nám umožnené vidieť, že obchod sa v žiadnom prípade nedá spájať s romantickým zmýšľaním a netýka sa teda ľudskej stránky, ale materiálnej, ktorú sa nám autor na Bondym pokúšal ukázať.
Svet mlokov
Pôvod mlokov nie je celkom známy. Predpokladá sa, že kolískou mločej civilizácie bol jeden malý ostrovček pri Austrálii, kde ľudia väčšinu mlokov vyvraždili. Zostal iba jeden párik, ktorý utiekol pri prevoze a usadil sa na Sumatre. Mloky sa tu za dobrých podmienok rozmnožovali a vyvíjali. Ich vývoj však vďaka neznámym okolnostiam ustrnul a ony museli byť izolovaný na jedinom ostrovčeku. Príroda s nimi mohla mať aj oveľa väčšie plány. Není vyloučeno, že Příroda měla s tímto mlokem veliké plány, že se měl vyvíjet geště dál a dál, výš a výš, kdoví gak vysoko…“/27. Novým impulzom v ich vývoji sa stalo zbavenie sa prirodzených predátorov- žralokov, pomocou kapitána Van Tocha. Začali sa teda ďalej vyvíjať a stúpať po vývojovom rebríčku, ale kam?
Najskôr musíme začať s ich celkovým opisom. „Jsou velcí asi jako desetileté dítě, pane, a skoro černí. Plovou ve vodě a na dně chodí po dvou. Po dvou, sahib, jako vy nebo já, ale přitom kývají tělem, tak tak, pořád tak tak…Ano, pane, mají také ruce, jako lidé; ne, nemají žádné drápy, spíš je to jako dětské ruce. Ne, sahib, nemají nohy ani chlupy. Ano, ocas mají trochu jako ryba, ale bez ocasní ploutve. A velikou hlavu, kulatou jako Batakové. Ne,neříkali nic, pane, jenom to bylo, jako by mlaskali.“/28 Mloky normálne žijú v mori. Iba v noci vyliezajú na breh. Cez deň žijú v dierach v brehu pod vodou, ktoré si vlastnoručne vykopávajú. Prirodzenou potravou sú pre nich malé ryby, vodný hmyz, vnútro lastúr, ktoré nie sú sami schopný dostať von. Sú to veľmi múdre a pozorné zvieratá. „Oni jsou moc hodny a moudry, ty tapa-boys; když jim člověk něco povídá, tak dávají pozor jako když poslouchá pes svyho pána.“/29 Boja sa ľudí, no sú natoľko dôverčiví, aby sa s nimi zoznámili. Od začiatku majú veľkú chuť učiť sa, dokonca sú vynaliezaví .„A některý to zkoušeli sami, jako rozendat tu škebli nějakou takovou škvořepinkou, co tam ležela. Tož mně bylo divny, chlapče. Žádny zvíře neumí zacházet s instruments;“ /30Stavajú si hrádze, aby si v tichej vode potom mohli naklásť vajíčka. Veľmi zaujímavý je ich proces oplodnoňovania, v ktorom samec nehrá dôležitú úlohu. Je len akýmsi chemickým činiteľom. „tak silně, že naráží svými boky na boky samice; nato opět ustrne, nohy široce roztaženy, dotýkaje se jen svou tlamou hlavy své vyvolené družky, která zatím lhostejně požíra, co potká…Tu počnou tělem samcovým probíhat křečovité záchvěvy, během nichž vypouští do vody hojný, poněkud lepkavý chám…ve skutečnosti samec není otcem pulců, nýbrž jenom určitým, v podstatě zcela neosobním chemickým činitele…samice přijímají tento neosobní pohlavní vztah daleko realističtěji a samozřejměji než samci, kteří- patrně z pudové samčí ješitnosti- chtějí aspoň zachovat zdání pohlavního triumfu a proto hrají milenecké námluvy a manželské vlastnictví.“/31
Mloky sú čím ďalej, tým viac poľudštené. Kapitán Van Toch im dal mená a naučil ich čítať. U každého jedného z nich sa prejavujú odlišné vlastnosti. Okrem prírodnej potravy sa už živia aj jednoduchou ľudskou potravou ako sú zemiaky a sucháre. Sú naučené s ľuďmi obchodovať a celkom dobre vychádzať. Aj keď sa k ním ľudia začnú zle správať, sú vďaka svojej trpezlivosti a dobrosrdečnosti naďalej poslušné. Okrem pomenovaní ako čerti, tata-boys sa im dostáva aj pomenovania morských bohov Tritónov a v konečnom dôsledkom sú pomenované podľa objaviteľa ich skamenelín Andriasa Scheuzeri. Trpia ľudskými chorobami. Nedá sa u nich hovoriť o samostatnosti myslenia. Ich menšiu inteligenciu im nahrádza ich veľký životný elán. „…projev jakési inteligence, to není, vědecky pojato, žádny zázrak; ale zázrakem je ten mocný životný elán, který tak náhle a vydatně oživil ustrnulou existenci tvora vývojově zaostalého a téměř už vymřelého.“/32 No vďaka svojej troške inteligencie, rovnako mlok ako človek  „hledí svou biologickou méněcennost, nahradit tím, čemu říká intelekt“/33
Mloky sa dajú, podľa ich pracovného zaradenia, rozdeliť do štyroch tried. Leading sú mloky s organizačnými schopnosťami a väčšinou sú vo teda vedení. Heavy sú mloky určené na ťažké práce. Team sú obyčajné mloky,pracujúce v tímoch. Odd jobs je trieda s nevzdelanými mlokmi-niečo ako drobný proletariát. Špecifickými triedami sú Trash-takzvané odpadkové mloky, ktoré sú telesne slabé a Spawn- mladé mloky do jedného roka, o ktorých sa nevie, kde sa ešte zaradia. Niektoré mloky sú lúpežne lovené z odľahlých mločích lokalít a sú potom ilegálne predávané ako ďalší druh-Maccaroni. Ich počet sa neustále zvyšuje a aj vďaka dobrej pôrodnosti akoby tento druh „zaplňoval prostor, ve kterém podle zeměpisných a vývojových souvislostí měl odpradávna být.“/34.Treba s nimi počítať do budúcnosti.„toto je tvor rozumný nebo aspoň tak dalece schopný civilizace jako vy nebo já;proto s ním musí pro budoucnost počítat, tak jako musíme počítat s budoucností lidských ras druhdy považovaných za divoké a primitívní…“/35 Ich schopnosť stať sa civilizáciou dokazuje aj ich vlastný jazyk -Basic English. Okrem iného dosiahli kultúrneho vzostupu. Tlačia si vlastné podmorské noviny, majú zavedenú povinnú školskú dochádzku a vlastný podvodný svet.