Ľudská spoločnosť

Priemernosť, ovplyvniteľnosť, ľahkomyseľnosť a duševná zaostalosť. Tak by sa dal nazvať spoločný menovateľ ľudí, ktorý s istou dávkou satiry neustále vytŕča na povrch. Ľudia nevedia, čo majú robiť so svojimi životmi. Venujú sa nezmyselným zábavkám ako sú závody v lastúrach vlečených mlokmi. Je to nielen zábava, ale aj súčasť módy. Veď ľudia radi nasledujú trendy. Hoci sa rýchlo menia, ľudia sa im bez rozmýšľania neustále prispôsobujú. Strácajú svoju vlastnú identitu a hromadne napodobňujú veci, s ktorými občas ani oni sami nie sú stotožnení. Platí pravidlo- čo je drahšie, to je v móde. Tak ako aj perly, ktoré zlacneli..„Bohužel, loni na podzim vyšly perly z módy,patrně proto,že tek vydatně zlevněly.“/78
Ľudia sa podobajú jeden na druhého. Nie sú schopní samostatne myslieť, a tak väčšina z nich len bezducho nasleduje príkazy a niekým vymyslené pravidlá správania sa. Medzi základné pravidlá správania sa patria aj niektoré mravné zásady. Tie však zaváňajú pokrytectvom. „Vláda je ochotna dát záruky, že Mloci budou zaměstnáni jenom ve vodě a že se(z důvodů mravnostních) nevynoří z vody víc než 40 cm, to jest po prsa.“/79 Človek akoby nemal ani  vlastnú dušu. „Rozhodně nemají duši. V tom se shodují s člověkem.“/80 Možno je to tým, že ľudská spoločnosť potrebuje pre svoje dobré fungovanie ľudí, ktorí by sa dali nazvať priemerom. Veď ako ináč by ľudia boli schopní poslúchať pravidlá spoločnosti, ktoré sú niekedy úplne nezmyselné a stavajú sa proti nim samotným? Túto priemernosť  pozorujeme na mlokoch. „…řekl bych ,že nemají individualitu; zdají se být jeden jako druhý, stejně snaživí,stejně schopní- a stejně bezvýrazní. Jedním slovem: splňují jistý ideál moderní civilizace, totiž Průměr.“/81 Od ľudí sa vyžaduje poslušnosť, či už štátom alebo cirkvou. „…lodní kaplan, který bdí nad lidským zacházením se Salamandry a noc co noc má k nim své kázaní, v němž jim klade na srdce zejména úctu k lidem a vděčnou poslušnost i lásku k jejich budoucím zaměstnavatelům, kteří nechtějí nic než otecky pečovat o jejich blahobyt.“/82 Spoločenská funkcia cirkvi a autorov pohľad na ňu je teda zrejmý. Od štátu sa na rozdiel od cirkvi vyžaduje, aby ľuďom za ich poslušnosť poskytol aj primeranú ochranu. Právny systém, ktorý by to mal v sebe zahrňovať je však nepraktický, zaujímajúci sa ako všetko ostatné iba o hmotný majetok..„…soudy jsou tu proto, aby chránily majetkové práva, a ne aby posuzovaly, co je proveditelné a co ne.“/83 Okrem cirkvi a štátu má výrazný vplyv na ľudí aj tlač. Ona je totiž jedným z hlavných zdrojov informácií, na ktorých sú založené ľudské postoje a rozhodnutia. Ľudia vďaka jej výdatnému angažovaniu príjiímajú mlokov kladne, bez zbytočných pochybností.„…ale dík výdatné pomoci světového tisku, který správně ocenil jak obrovské možnosti obchodu s Mloky, tak výnosnou a velkorysou inzerci,….“/84 Satirizované sú aj niektoré druhy novinárskych ankiet, večerných senzácií a hollywoodskeho spôsobu života.
Ľudská spoločnosť sa stratou základných ľudských hodnôt stáva zodpovednou za zánik ľudskej civilizácie. To udělali všichni lidé. To dělaly státy, to udělal kapitál.-Všichni chtěli mít těch Mloků co nejvíc. Všichni na nich chtěli vydělat. My jsme jim taky posílali zbraně a kde to.-My všichni za to můžeme.“/85 Autor nám však ponúka poslednú nádej na záchranu. Ľudstvo by sa jej malo chopiť a založiť svet na morálnych hodnotách, ak nechce aby sa minulosť opakovala.