Tvorba

 

            Karlovi Čapkovi začali vychádzať jeho prvé básne v časopisoch už od štrnástich rokov. Svoje mnohé literárne, publicistické a dramatické príspevky publikoval aj ako redaktor Národných listů a neskôr, od roku 1921 až do svojej smrti, v Lidových novinách. Jeho tvorba sa dá celkovo  rozdeliť do piatich období.
V prvom období sa na vzniku diel podieľal aj jeho brat Jozef. Vytvorili tak spolu poviedkové knihy ako Zářivé hlubiny, či Krakonošovu záhradu. Ďalšie práce tvoril Karel Čapek sám. Medzi diela v tomto období patrí aj zoskupenie filozofických detektívok Boží muka a Trapné povidky, ktoré dokazujú relatívnosť pravdy. Ďalej je to jeho divadelná hra Loupežník, hovoriaca o bezstarostnosti, ľahkomyseľnosti a hojnosti, ktorá je spojená s obdobím jeho mladosti. Okrem iného sa venoval aj prekladom diel francúzskych básnikov.
V druhom období(1921-1927) píše prevažne divadelné románové utópie, kde zobrazuje technicky vyspelú civilizáciu, v ktorej technika často býva zneužitá. Za príčinu považuje morálku ľudí zaostávajúcu za technickým pokrokom. Čapek však iba neprihliada, snaží sa ľudí varovať pred možnou katastrofou. Jedným z najvýznamnejších diel tohto obdobia je utopistická divadelná hra R.U.R. (Rossum’s Universal Robots). Je o umelom človeku – robotovi, ktorý má všetky ľudské vlastnosti až na cit. Keď sa mu dostane trocha z ľudskej citlivosti, prejaví sa v ňom nenávisti voči človeku. Ľudstvo zlenivie, hrozí mu vyhubenie, no Čapek stále nachádza východisko vierou vo večný zákon života. Zo života hmyzu je názov jeho ďalšej divadelnej hry, v ktorej pomocou hmyzu kritizuje zlé ľudské vlastnosti. Názov fantastickej hry pojednávajúcej o ľudskej nesmrteľnosti a hrôze dlhotrvajúceho života je Věc Makropulos. V hre Adam stvořitel potom hovorí o stvorení sveta a odmietaní pretvárania toho, čo je už stvorené. K technickým vynálezom sa vracia v hre Továrna na absolutno Je v nej zostrojený stroj, ktorý ľuďom vyvolá ilúziu viery, že ich pravda je absolútna. Proti každému, čo zmýšľa opačne vyhlásia vojnu a svet môže zachrániť už len návrat k tolerancii a porozumeniu. Krakatit je posledný román z tohto obdobia, kde hlavnou tematikou je opäť technický pokrok. Je totiž  vynájdená trhavina schopná zničiť celý svet.
V treťom období literárnej tvorby (1928-1933) píše skôr menšie práce ako drobné prózy, fejtóny a poviedky. Tu treba spomenúť tvorbu detektívnych poviedok ako sú Povídky z jedné kapsy a Povídky z druhé kapsy. Ďalej písal rôzne cestopisy zo svojich ciest po Európe a niektoré rozprávky pre deti.
Štvrté obdobie (1933-1935) je charakterizované filozofickou tematikou jeho prác. Tu autor dospieva k záveru, že pravda je relatívna a teda závisí najmä na našich postrehoch a skúsenostiach. Vo svojej noetickej románovej trilógii Hordubal, Povétroň a Obyčejný život pojednáva o hodnote a možnostiach ľudského poznania.
V piatom období (1935-1938) sa sústreďuje hlavne na boj proti fašizmu a rasizmu. O tom hovorí v románe Válka s mloky, ale ej v ďalších dielach ako Bílá nemoc, či Matka. Bílá nemoc je divadelná hra, v ktorej jediný človek má liek na odvrátenie nebezpečnej bielej choroby. Ochorie aj samotný nedotknuteľný diktátor, ktorý sa chce dostať k lieku. No tohto jediného človeka, ktorý by ho mohol vyliečiť, zabije sfanatizovaný dav ľudí.V divadelnej hre Matka hovorí o španielskej vojne a civilných obetiach a zároveň vyzýva národ na obranu pred fašizmom. Posledný jeho román,Život a dílo skladatele Foltína, zostal nedokončený a mal nadväzovať na jeho trilógiu.
Karel Čapek sa vďaka svojej rozsiahlej tvorbe, ktorá mala medzinárodný charakter dá považovať za jedného z najvýznamnejších českých spisovateľov tej doby. Jeho diela boli vydané vo viacerých jazykoch a na sklonku svojho života bol za svoje diela navrhnutý aj na získanie Nobelovej ceny za literatúru.