Vlastný názor

Vojna s mlokmi sa mi od začiatku zdala byť jednou z kníh, ktoré človek nemôže prečítať za jeden večer. Nie len vďaka rozsahu, ale aj komplexnosti otázok, ktoré v sebe zahŕňa. Ja sama mám pocit, že hoci som túto knihu prečítala viacej ráz, stále v nej nachádzam niečo nové a nepoznané. Niektoré detaily z knihy mi neboli a nie sú celkom jasné, ale to je pochopiteľné, keďže sa táto kniha stala odzrkadlením svojej doby, v ktorej sme my už našťastie nežili. Určite nepôsobí na čitateľove city, tak ako väčšina ostatných diel z tohto obdobia. Možno je to jej výsadou, ale mne osobne nebol blízky autorov odstup, ktorý si udržiaval aj v tých najkritickejších miestach. Jeho satire vyskytujúcej sa skoro na každej stránke, nebolo vždy jednoduché rozumieť. V tom bolo z časti aj Čapkovo majstrovstvo. Neviem si totiž predstaviť autora, ktorý by mohol lepšie zaokryť a zároveň predostrieť ľuďom do neba volajúce nebezpečenstvo v podobe Nemecka. Vojna s mlokmi nie je jednou z kníh, ktoré vás upútajú svojou dejovosťou. Skôr je to veľkosťou nedozernej myšlienky, ktorú táto kniha v sebe prináša. Človek akoby získaval iný pohľad na svet. Myšlienka, že by na našej planéte žili živé organizmy, ktorých vývoj by im predurčil byť dominantnými sa nezdá byť potom až taká vzdialená. Veľmi ma zaujala predstava ako by sme videli svet z pohľadu niektorého z voľne žijúcich zvierat, ktoré našou ľudskou expanziou pripravujeme o životný priestor. V podstate by sme sa ľahko mohli ocitnúť na ich miest. Môžem povedať, že písanie tejto ročníkovej predstavovalo pre mňa výzvu, ktorú sa mi verím, podarilo prekonať.