Vzťahy medzi národmi

Predvojnová situácia sa vyznačovala veľkým napätím medzi jednotlivými národmi. Každý z národov zastával rovnako ako aj dnes istú pozíciu. Na jeho pozícii záleží sila slova, ktoré má medzi ostatnými národmi. Nie je to však iba jeho pozícia, ktorá podmieňuje vzťahy. Veľkú úlohu zohráva hlavne preferovaná politika každého zo štátov. Veľmi dobre je vykreslená najmä Britská politika. Veľká Británia je veľmi konzervatívna, čo sa prejavuje vo viacerých oblastiach. Stráni sa potrebných reforiem, keď ako jediná neprijme nové poňatie školstva. Jej takzvaná „demokratická“ politika sa nezhoduje s jej politikou v kolóniách, kde obyvateľom neprisudzuje rovnaké práva. Ide jej len o čo najväčší zisk. Tento postoj nám je odhalený, keď britská vláda odmietne transporty mlokov na svoje územie. Dôvodom je „bezpečnost britských ostrovů, jednak platnost starých zákonů a smluv o potírání obchodu s otroky…“/50 ale zároveň vyhlasuje „že toto stanovisko se ovšem netýka britských dominií a kolonií.“/51. Jej kolonizmus vidíme aj na jednom Austrálskom ostrovčeku, kde posádka jej bojovej lode vyvraždila skoro všetkých mlokov a zobrala si iba to, čo jej prinieslo zisk. Zároveň je odhalená aj jej pokryteckosť vo viacerých otázkach, no najmä v otázke morálky. Svojimi zákonmi o zásterách a ohrade pre mlokov totiž nesmerovala k pomoci, ale čo najväčšiemu dištancovaniu sa od takých nemorálnych a hrôzu zbudujúcich tvorov, akými oni pre ňu práve boli. Jej vysoký predstavitelia nie sú schopní pripustiť, že by či už v podobe mlokov alebo Nemecka, existovala nejaká hrozba. Namiesto toho sa Veľká Británia hašterí s Francúzskom o úmyselný alebo neúmyselný vstup „na dno svrchovaných vod britských“/52 v La Manche. Britská politika v tejto knihe nie je zobrazovaná úplne ako politika ústupkov, ktorou v skutočnosti bola. Keď mloky zaútočia, ona ako jediná nie je ochotná s nimi vyjednávať. Nedá sa povedať, že by išlo o zmenu jej postoja. Skôr ide o Britskú „zatvrdnutosť a udržanie si pomyselnej úrovne. Prehlásenie anglického premiére je jasné:„Britský gentleman zvířat chrání, ale nevyjednává s nimi.“/54.Týmto rozhodnutím Veľká Británia stráca väčšinu svojej flotily a jej obyvatelia sú postihnutí nedostatkom potravín. Zároveň prichádza aj o úroveň, ktorú si chcela tak veľmi udržať.„Waleský princ vlastní rukou vyoral první brázdu na hřišti Royal Golf Clubu, aby tam byla pěstována mrkev pro londýnské sirotčince. Na tenisových kurtech ve Wimbledonu byly nasázeny brambory, na závodišti v Ascott byla naseta pšenice.“/55 Keď je už príliš neskoro,„Velké Británie je ochotna uvažovat o mezinárodních zárukách, které by omezily tyto strašlivé a barbarské útoky ohrožující samo lidstvo“/56 .Mala však na to myslieť ešte pred druhou svetovou vojnou, kedy bolo v roku 1935 úsilie o prijatie takýchto zmlúv. Francúzsko sa ako jedna zo svetových veľmocí najviac prejavuje svojou politikou ústupkov voči mlokom. Jediné, čo krajiny robia, je poskytovanie azylu utečencom. Správanie takéhoto druhu je príznačné aj pre všetky ostatné štáty okrem spomínanej Veľkej Británie. Postoj Ameriky je tiež jasný.„Někdo přece musí zůstat neutrální, aby dodával zbraně a všecko těm druhým.“/60  Zámienkou na odmietnutie nátlaku na agresora sa stáva fakt, že mloky nie sú považované za samostatný národ. Štáty sa teda môžu vysporiadať iba s mlokmi na vlastnom území V opačnom prípade by sa mloky každého jedného štátu začali považovať za príslušníkov jedného mločieho národa, čo by samozrejme predstavovalo oveľa väčšie nebezpečenstvo. Je to obdobie, keď sa všetky štáty chcú, čo najviac vyzbrojiť. Nedá sa teda hovoriť o možnosti uvoľnenia predvojnového napätia„Není ovšem snadno žádat takové odzbrojení na státu, který nemá jistoty, že jiná námořní moc nevyzbrojuje potají své Mloky a nezvyšuje tím svůj válečný potenciál na úkor svých sousedů.“ /57. Pred očami štátov sa dejú zarážajúce veci. Japonsko napadá Čínu. Načo sa tým zaoberať. Veď „na katastrofy Číně je svět už zvyklý a nezáleží tam, jak se zdá, na nějakém tom miliónu životů;“/58. Štáty sa dokonca spolčili a chceli sa dohodnúť na postúpení Číny mlokom. Pripomína to správanie sa agresorských štátov, ktoré  utvárali tajné dohody na odstránenie „nežiaducich“ štátov a ich režimov. Samozrejme tieto štáty nemali žiadne slovo sa k tomu vyjadriť.„Čínsky delegát se chápe slova, ale bohužel mu není rozumět.“/59 Taliansko má rovnako veľké ambície a o Nemecku už ani nehovoriac.
Organizácia, ktorá mala za úlohu riešiť medzinárodné vzťahy bola Spoločnosť Národov. Ona namiesto toho, aby sa zaoberala skutočne dôležitými problémami, rieši banálne záležitosti, čo vidíme aj na jej zriadenej komisii. „Pokud se týče Komise pro studium Mločí otázky, vykonala velikou a záslužnou práci hlavně tím, že se pečlivě vystříhala všech ožehavých politických i hospodářských otázek.“/61

            Nenávisť medzi národmi je hlavným problémom sprevádzajúcim celé ľudské dejiny. Táto nenávisť je spôsobená prevažne odlišnosťou akou ľudstvo oplýva. Vytvárajú sa medzi ním bariéry, čo Karel Čapek skvele vystihol na príklade nepriateľstva psov a mlokov.„Vůbec mezi psy a Mloky se vyvinulo trvalé, přímo smrtelné nepřátelství, které se nijak nezměnilo, naopak spíše zesílilo a prohloubilo zřízením ohrad mezi oběma.Ale to už tak bývá, a nejenom u psů.“/62. Každý národ hľadí na svoje záujmy, v ktorých je mať stále viac. Každí národ chce mať čím ďalej, tým viac kolónií a území. Jednotlivé štáty sú neschopné spolupracovať a povzniesť sa nad vlastné egoistické záujmy. Vedie to k mnohým sporom na konci ktorých nie je vidieť žiadny výsledok. „Tím se stalo, že nakonec přírodověda každého národa měla své vlastní velemloky a vědecky co nejzuřivěji potírala velemloky národů jiných.Proto také až do konce nebylo po vědecké stránce zjednáno v té celé záležitosti s mloky dostatečně jasno.“ /53 Ako vidíme,prostriedkom na ich získanie moci sa stali práve mloky. Prichádzajú výzvy z najrôznejších strán, aby sa „veliký Mločí celek připojil k tomu nebo onomu ideovému, politickému nebo sociálnímu programu lidské společnosti.“/63 Každí národ ich chce dostať na svoju stranu, či už je to „Komunistická internacionála“ so súdruhom Molokovem alebo Nemci vyzývajúci mlokov k neznášanlivosti voči židom.„Molche, Wirft Juden heraus!“/64,čo v preklade znamená: „Mloky, vyhoďte židov!“

                         

                         
Nemecko-fašizmus,rasizmus…

            Mloky slúžia na zobrazenie rôznych javov, vyskytujúcich sa v spoločnosti. Jednak je to ľudská bezduchosť, z nej rýchlo rozširujúci sa fašizmus, ale aj stále pretrvávajúca idea rasizmu a nenávisti medzi ľuďmi. Ide o súboj „bytosti noční proti bytostem denním; temné tuně vodní proti jasné a suché zemi.“/65 Obraz mlokov nám vo všeobecnosti teda slúži na zobrazeni zla a nechcených javov v spoločnosti.

            Pojem nadradenosti vychádzal predovšetkým zo strany Nemecka. Nemci samy seba považovali za vyššiu rasu. Vytvárali si rôzne teórie, dokazujúce ich odlišnosť a nadradenosť. Jedna z nich je ukázaná na postave baltského mloka, ktorý vykazuje zvláštne vlastnosti.„…prý je o něco světlejší, kráčí vzpřímeněji a jeho lebeční index svědčí o lebce delší a užší než hlava jiných Mloků…Zvláštní váha se klade na to, že právě vlivem německého prostředí se tento Mlok vyvinul v odlišný a vyšší rasový typus, nesporně nadřaděný všem jiným Salamandrům.“/66 Táto teória bola ďalej rozvynutá, keď Nemci začali tvrdiť, „že původní Andrias Scheuchzeri se zrodil před geologickými věky na půdě germánske; rozptýlil-li se potom do jiných moří a pásem, doplatil na to svým vývojovým sestupem a degradací.“/67.Dôležité je aj rozprávanie Wolfa Meynerta pod názvom Untergang der Menschheit, ktoré vytvára parafrázu na Spenglerovym dielo Untergang des Abendlandes. Hovorilo sa v ňom, že ľudstvo, ktoré nie je schopné utvoriť jeden jednotný celok musí odstúpiť silnejšiemu živočíšnemu druhu, ktorý by nemal ľudské neduhy a mohol by tak ovládnuť celý svet. Všetky tieto teórie tvorili jednu zo základných hymien fašizmu. Ich význam sa ukazuje, keď Nemci prehlásili:„Tutíž jen na německé půde se mohou Mloci vrátit k svému čistému a nejvyššímu typu,…“/68 . Zdôvodňujú totiž potrebu nemeckej expanzie a jej túžby po nových územiach a kolóniách.

               Pojem diferenciácie nenájdeme iba vo fašistickom Nemecku. Silne sa prejavuje aj v mnohých iných kultúrach. Príkladom je indické kastovníctvo. Keď mloky zachránili topiacich sa, miestne obyvateľstvo je pobúrené tým, „že Mlokům bylo dovoleno dotknout se tonoucích osob vyšších kast. Považuje totiž mloky za nečisté a nedotknutelné.“/69 V Nemecku sa prejavuje najmä rasizmus. Samotné mloky sa stali jeho predstaviteľom. Ich videnie je farboslepé, a teda schopné rozlišovať iba medzi dvoma farbami- „bielou“ a „čiernou“. Pojem rasizmu však nesúvisí iba s Nemeckom. Pramení už z dávnej minulosti, kedy boli v Afrike usporiadavané takzvané lovy na černochov. Situácia sa opakuje v podobe lovu na mloky.„Připadalo mi najednou, že každý tah na šachovnici je starý a byl už kdysi nějakým hrán.Snad i naše dějiny už byly kdysi hrány, a my taháme své figurky stejnými tahy k stejným porážkam jako kdysi.“/70 Ľudia vo svojom zmýšľaní a konaní nemohli nájsť nič zlé. Bol to pre nich len číry obchod so zbožím.„…tohle byl lov nebo ještě spíše obchod, tož jaképak okolky.“/71. Autor náráža aj na americký zvyk lynčovania a upaľovania černochou po príchode do Ameriky. „Proto se ve Spojených státech množily případy, kdy byli Mloci chytáni a lynčováni , hlavně upalováni na hranici.“/72 Všetko sa dialo bez závažného dôvodu a ani zákony nič nerobili proti tomuto zabíjaniu. „Později bylo oblíbené upalovaní Mloků omezeno aspoň tím, že se smělo konat jenom v sobotu a pod dozorem hasičů.“/73 Rasizmus sa dotýka aj iných národnostných a etnických skupín. Sú nimi napríklad rómovia či židia, ktorých práva boli už v tej dobe veľmi potláčané, a to najmä v Nemecku.„Zejména v Německu byla veškerá vivisekce přísne zapovězena, ovšem jen židovským badatelům.“/74 Problém rasizmu sa veľmi ostro prejavil v Nemecku, ale určite v ňom nevznikla jeho idea. Tá je spojená so samotnou podstatou ľudstva.
Každá krajina sa stavala k otázke fašizmu a postupujúceho Nemecka osobitne, tak ako sa aj jednotlivé krajiny nevedeli spojiť a dohovoriť v „Mločej otázke“. To boli priaznivé podmienky pre postupné získavanie dominancie Nemecka a pre utvrdenie jeho pozície. Nemecko sa na čele s Chief Salamandrom-Hitlerom stalo pripravené na splnenie svojich expanzných túžob. Rovnaký spôsob reči Chiefa Salamandra a Hitlera je ich spoločnou paralelou.„Hallo, vy lidé! Zachovajte klid. Nemáme vůči vám nepřátelských úmyslů. Potřebujeme jenom víc vody, víc břehů, víc mělčin pro svůj život. Je nás príliš mnoho“/75 Samotný autor na uistenie dodáva, že Chief Salamander predsa len nebol mlok, ale človek. Nemecko si s jeho pomocou vybudovalo veľkú armádu. „Dobrá; je však vznešenému lordstvu známo, že Německo má ve svých baltských Mlocích stálou a strašlivě vyzbrojenou armádu, čítající dnes pět miliónů kombatantních Salamandrů z povolání, kterou může ihned nasadit do války ve vodě i na břehu?“/76 Nemecká propaganda a vychovávanie nemeckej mládeže Hitlerjungendu prispeli nielen k veľkej, ale aj dobre, ba priam fanaticky vycvičenej armáde.„Dnes je baltský Salamandr nejlepší voják na světě; psychologicky dokonale zpracován, vidí ve válce své pravé a největší poslání; půjde do každého boje s nadšením fanatika, s chladným důmyslem technika a s příšernou kázní právě pruského Mloka.“/77 Pod Hitlerovým vedením sa stala schopná napadnúť celý svet. Nemci naozaj začali svoje avizované výboje. Štáty nevyužili príležitosť zastaviť ich, až po kým nebolo neskoro. To je to, pred čím sa nás Karel Čapek pokúšal varovať.