Medzivojnové obdobie sa vyznačuje ťažkou spoločenskou situáciou. Bolo to obdobie Veľkej októbrovej revolúcie, po ktorej svet uchvátili nové politické smery ako socializmus a komunizmus. Na druhej strane sa v Taliansku a Nemecku dostáva k moci diktátorský režim v podobe fašizmu. Koniec prvej svetovej vojny predznamenal vznik nových hraníc a nových štátov. Zlá ekonomická situácia bola spôsobená veľkou nezamestnanosťou, infláciou a v konečnom dôsledku pádom na New Yorskej burze. Naďalej však pokračoval búrlivý rozvoj vedy a techniky. Tieto udalosti vplývali na mnohých umelcov, ktorí sa s nimi snažili vyrovnať práve pomocou svojich diel.

            V svetovej medzivojnovej literatúre stále vznikali a zanikali nové avantgardné smery. Dobrým príkladom bol vznik konštruktivizmu a neskôr socialistického realizmu v Rusku. No väčšina z avantgardných smerov pretrvávala a rozvíjala sa ešte z predvojnového obdobia. Boli to smery ako experionizmus z Nemecka(Heinrich Mann), dadaizmus z Švajčiarska(Tristan Tzara), surrealizmus z Francúzska(André Breton). Do prózy prenikali prvky filmovej tvorby ako monáž a strih. Rozvíjalo sa rozhlasové vysielanie, ktoré nadobúdalo čoraz masovejší charakter Jednotlivé druhy umenia sa navzájom ovplyvňovali a prelínali. Vznikli prevratné diela ako Odyseus od Jamesa Joyca, ktoré natrvalo poznačilo smerovanie svetovej literatúry. Medzi ďaľšie prevratné diela patrili Hľadanie strateného času od Marcela Proust, či tvorba F. Kafku, predznamenávajúca vznik existencionálnej literatúry. V svetovej próze sa formovala takzvaná stratená generácia, ktorá predstavovala skupinku spisovateľov ako Hemingwey či Faulkner, ktorí boli vo svojej tvorbe silne poznačení práve prvou svetovou vojnou.

            V českej medzivojnovej literatúre môžeme pozorovať viaceré spôsoby umeleckého stvárňovania skutočnosti. Starší spisovatelia využívali naturalistickú a kritickorealistickú metódu zatiaľ čo mladšia generácia si osvojila prenikajúce avangardné smery. Jadro umeleckej avantgardy tvorili členovia literárnej skupiny Devětsil, ktorá vznikla v roku 1920. Medzi spisovateľmi a v ich dielami prevládal vitalistický optimizmus prinášajúci radosť z púhej existencie. Významnú etapu českej avantgardnej literatúry predstavuje poetizmus, zdôrazňujúci aktívny vzťah k životu a berúci si za svoj zdroj inšpirácie imagináciu. Dôležitú úlohu v kultúrnom živote v Česku hralo aj Osvobozené divadlo, ktoré vzniklo v 1925 a zaniklo ešte pred druhou svetovou vojnou v roku 1938. Tento avantgardný druh divadla nesúci so sebou mená osobností ako Voskovec, Werich, či Ježka bol svojou improvizáciou a jednoduchou montážou scén veľkým prínosom do sveta umenia. Mnohí českí autori ako Seifert, Hašek,či Čapek sa svojimi dielami stali známy nielen v Čechách, ale aj na celom svete.

            Karel Čapek sa narodil 9.1.1890 v rodine dedinského lekára v Malých Svatoňoviciach u Trutnova .Bol všestranne nadaným človekom. Stal sa prozaikom, žurnalistom, dramatikom, esejistom, autorom kníh pre deti, básnikom, filozofom, vášnivým botanikom, dramaturgom, výtvarným a divadelným kritikom, cestovateľom, estetikom, jazykovedcom a taktiež filmovým libretistom. Už od malička mal vytvorené ideálne prostredie pre svoj vývoj. Jeho otec bol činný v oblasti osvety, ale aj politiky. Nabádal svoje deti k čítaniu kníh a viedol ich k samostanému uvažovaniu. Ideálne prostredie dotvárali aj výtvarne založený brat Josef a hudobne založená sestra Helena. Rodina Čapkovcou žila s babičkou po matkinej strane, ktorej sa priznáva výrazný vpliv na Čapkov bohatý jazyk. Ich rodina sa neskôr stala známa nielen Čapkovymi dielami. Jeho brat Josef sa totiž považuje za zakladateľa českého moderného maliarstva a spolu s Karlom vytvorili spisovateľskú dvojicu. Sestre Helena sa podarilo taktiež vydať niekoľko prozaických diel.

            Ešte v roku jeho narodenia sa celá rodina presťahovala do Úpice, kde Karel navštevoval v rokoch 1895-1901 obecnú školu a prvú triedu meštianskej školy. Gymnázium študoval najskôr v Hradci Králové, odkiaľ odišiel, keď mu hrozilo vylúčenie pre účasť v študentskom krúžku, podozieranom zo sympatií k anarchistom. V roku 1907 teda prestúpil na gymnázium v Brne. Tu sa stala rodinná katastrofa. Jeho otec ochorel na mozgovú chrípku s následkami ťažkej schizofrénie. Jeho matka sa rozhodla s celou rodinou presťahovať za všetky ich úspory do Prahy a splniť si tak svoj sen. Karel tu nastúpil na Akademické gymnáziu. Neskôr študoval spolu s bratom na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity filozofiu, dejiny výtvarného umenia, estetiku, ale aj francúzsku, anglickú a nemeckú filológiu. Svoje pražské štúdia prerušil zimným semestrom v Berlíne a letným semestrom v Paríži, kde opäť študoval a býval s bratom Josefom. Cez vojnu pracoval ako knihovník a súkromný učiteľ v rodine hr. Lažanského. Po matkinej smrti sa v roku 1925 presťahoval do vlastného domu vo Vinohradoch. Tu býval najskôr s otcom, neskôr s herečkou a spisovateľkou O. Scheinpflugovou, s ktorou sa aj v roku 1935 oženil. Od začiatku dvadsiatich rokov veľa cestoval. Jeho cesty smerovali do Talianska, Anglicka, Španielska, Rakúska, Holandska, Dánska, Švédska, Nórska, Švajčiarska, ale aj mnohých ďalších krajín. Od roku 1925 udržiaval priateľské vzťahy s T.G Masarykem. Angažoval sa  v celosvetovom spolku spisovateľov Penklubu, ktorý sa schádzal v jeho dome na Vinohradoch. Zomrel na zápal pľúc po takzvanej hromadnej štvanici usporiadanej na jeho osobu v tlači 25.12.1938 v Prahe, kde bol aj pochovaný.

            Karlovi Čapkovi začali vychádzať jeho prvé básne v časopisoch už od štrnástich rokov. Svoje mnohé literárne, publicistické a dramatické príspevky publikoval aj ako redaktor Národných listů a neskôr, od roku 1921 až do svojej smrti, v Lidových novinách. Jeho tvorba sa dá celkovo  rozdeliť do piatich období.
V prvom období sa na vzniku diel podieľal aj jeho brat Jozef. Vytvorili tak spolu poviedkové knihy ako Zářivé hlubiny, či Krakonošovu záhradu. Ďalšie práce tvoril Karel Čapek sám. Medzi diela v tomto období patrí aj zoskupenie filozofických detektívok Boží muka a Trapné povidky, ktoré dokazujú relatívnosť pravdy. Ďalej je to jeho divadelná hra Loupežník, hovoriaca o bezstarostnosti, ľahkomyseľnosti a hojnosti, ktorá je spojená s obdobím jeho mladosti. Okrem iného sa venoval aj prekladom diel francúzskych básnikov.
V druhom období(1921-1927) píše prevažne divadelné románové utópie, kde zobrazuje technicky vyspelú civilizáciu, v ktorej technika často býva zneužitá. Za príčinu považuje morálku ľudí zaostávajúcu za technickým pokrokom. Čapek však iba neprihliada, snaží sa ľudí varovať pred možnou katastrofou. Jedným z najvýznamnejších diel tohto obdobia je utopistická divadelná hra R.U.R. (Rossum’s Universal Robots). Je o umelom človeku – robotovi, ktorý má všetky ľudské vlastnosti až na cit. Keď sa mu dostane trocha z ľudskej citlivosti, prejaví sa v ňom nenávisti voči človeku. Ľudstvo zlenivie, hrozí mu vyhubenie, no Čapek stále nachádza východisko vierou vo večný zákon života. Zo života hmyzu je názov jeho ďalšej divadelnej hry, v ktorej pomocou hmyzu kritizuje zlé ľudské vlastnosti. Názov fantastickej hry pojednávajúcej o ľudskej nesmrteľnosti a hrôze dlhotrvajúceho života je Věc Makropulos. V hre Adam stvořitel potom hovorí o stvorení sveta a odmietaní pretvárania toho, čo je už stvorené. K technickým vynálezom sa vracia v hre Továrna na absolutno Je v nej zostrojený stroj, ktorý ľuďom vyvolá ilúziu viery, že ich pravda je absolútna. Proti každému, čo zmýšľa opačne vyhlásia vojnu a svet môže zachrániť už len návrat k tolerancii a porozumeniu. Krakatit je posledný román z tohto obdobia, kde hlavnou tematikou je opäť technický pokrok. Je totiž  vynájdená trhavina schopná zničiť celý svet.
V treťom období literárnej tvorby (1928-1933) píše skôr menšie práce ako drobné prózy, fejtóny a poviedky. Tu treba spomenúť tvorbu detektívnych poviedok ako sú Povídky z jedné kapsy a Povídky z druhé kapsy. Ďalej písal rôzne cestopisy zo svojich ciest po Európe a niektoré rozprávky pre deti.
Štvrté obdobie (1933-1935) je charakterizované filozofickou tematikou jeho prác. Tu autor dospieva k záveru, že pravda je relatívna a teda závisí najmä na našich postrehoch a skúsenostiach. Vo svojej noetickej románovej trilógii Hordubal, Povétroň a Obyčejný život pojednáva o hodnote a možnostiach ľudského poznania.
V piatom období (1935-1938) sa sústreďuje hlavne na boj proti fašizmu a rasizmu. O tom hovorí v románe Válka s mloky, ale ej v ďalších dielach ako Bílá nemoc, či Matka. Bílá nemoc je divadelná hra, v ktorej jediný človek má liek na odvrátenie nebezpečnej bielej choroby. Ochorie aj samotný nedotknuteľný diktátor, ktorý sa chce dostať k lieku. No tohto jediného človeka, ktorý by ho mohol vyliečiť, zabije sfanatizovaný dav ľudí.V divadelnej hre Matka hovorí o španielskej vojne a civilných obetiach a zároveň vyzýva národ na obranu pred fašizmom. Posledný jeho román,Život a dílo skladatele Foltína, zostal nedokončený a mal nadväzovať na jeho trilógiu.
Karel Čapek sa vďaka svojej rozsiahlej tvorbe, ktorá mala medzinárodný charakter dá považovať za jedného z najvýznamnejších českých spisovateľov tej doby. Jeho diela boli vydané vo viacerých jazykoch a na sklonku svojho života bol za svoje diela navrhnutý aj na získanie Nobelovej ceny za literatúru. 

            Karel Čapek dlho premýšľal akoby sa mu čo najlepšie podarilo zobraziť vtedajšiu napätú medzivojnovú situáciu. Najskôr to mal byť iba jednoduchý príbeh o dedinskom doktorovi, ktorý lieči ľudské choroby a bolesti. No tento námet nemohol vierohodne zobraziť bolesti, ktorými trpel vtedajší svet. Svet, v ktorom sa hovorilo o budúcej vojne, hospodárskej kríze a národných expanziách. Jedná veta však spôsobila zmenu v jeho myslení. „Nesmíte si myslet, že vývoj, který dal vzniknout našemu životu, byl jedinou vývojovou možností na této planetě.“/7.Táto veta bola takpovediac vinná za napísanie Vojny s mlokmi. Okrem iného Čapka zaujala aj ďalšia myšlienka. „Kdyby jiný živočišný druh než člověk dosáhl toho stupně, kterému říkáme civilizace, co myslíte:dělal by stejné nesmysly jako lidstvo? Vedl by stejné války? Prodělával by stejné dějinné katastrofy?“/8 No neboli to iba filozofické myšlienky, ktoré ho zaujali na napísaní tohto diela. Jeho hlavným cieľom ,ako som už spomínala, bolo čo najlepšie priblíženie vtedajšej situácie a akýsi posledný výkrik o pomoc. Aj keď sa hovorilo v niektorých kruhoch, že ide iba o ďalšiu z jeho utopistických prác, on to vyslovene odmietal. „Není to utopie, nýbrž dnešek. Není to spekulace čemsi budoucím, nýbrž zrcadlení to, co jest a prostředek čeho žijeme. Nešlo o fantazii, té sem kdykoliv ochoten přidat zadarmo a přídavkem, kolik kdo bude chtít; ale šlo mi o tu skutečnost.“/9 Fakt, že v minulosti bol otlačok treťohorného mloka omylom skutočne považovaný za skamenelinu predka človeka, vytvára ešte väčší dojem pravdivosti. Okrem iného, pomyselnou čiarou spája človeka s mlokmi, čo využil aj samotný Karel Čapek vo svojom diele. Niektorými prvkami síce vytvára dojem fantastickosti, no stále nestráca spojitosť s dobou a s vtedajšími okolnosťami. To bolo to, na čo chcel predovšetkým reagovať. „Nemohu si pomoci,ale literatura, která se nestará o skutečnost a o to, co se opravdu děje se světem, písemnictví, které na to nechce reagovat tak silně, jak je jen dáno slovu a myšlence, taková literatura není můj případ.“/10 Jeho kniha je dôkazom, že sa mu to aj podarilo.

                  Pán Povondra slúžil ako vrátnik u Bondyho.Čapek ho zobrazil ako úplne jednoduchého človiečika, ktorý však svojim konaním zasiahol nevedomky do priebehu celých dejín. Bolo to práve slovami :„Račte dál, ja vás u pána rady ohlásim“/18,ktorými otvoril cestu mlokom do sveta ľudí. Autor ho zasadil do všedného prostredia, ktoré vyznieva až komicky v kontraste s jeho „vznešenými“ myšlienkami. To vidíme na obraze scény, keď pán Povondra sedí doma a rozmýšľa o zmysle svojho života, zatiaľ čo jeho manželka zašíva „Frantíkovy punčochy“.Pán Povondra je v podstate hrdý na to,že pustil  kapitána Van Tocha k Bondymu-„Že jsem tehdy pustil toho kapitána k panu Bondymu. Kdybych to byl neohlásil, nebyl by se ten kapitán jakživ setkal s panem Bondym.“/19 Zároveň sa pričinil zbieraním novinových výstrižkov o zachovanie materiálov o mlokoch, ktoré by inak upadli do zabudnutia. So svojimi záujmami a záľubami predstavuje malého českého človeka, názorovo neistého a rozkolísaného, ktorý však podlieha všeobecnej mentalite. Neskôr, keď sa situácia zmení a mloky získajú moc, pán Povondra si svojím činom nie je až tak veľmi istý. Trápi ho úprimne svedomie.„Já nevím, ale…snad jsem přece jen neměl toho kapitána k panu Bondymu pouštět!“/20.Mloky potopia väčšinu pevnín, no on je naivný a stále verí, že je všetko v najlepšom v poriadku. Jediné, čo ho mrzí je drahota-„Je to přece jenom v obchodech cítit, když se kus světa potopí!“/21 Nezaujíma ho okolitý svet.„U nás to není, tak co.“/22 On si naďalej žije vlastným osobitým, pre mnohých všedným životom. Z jeho viery ho je schopné vytrhnúť iba poznanie, že mloky sú už v Čechách, čomu zo začiatku nemôže uveriť. Predstavuje to pre neho veľký šok a prináša to náhle odhalenie skutočnosti. „Já vím, já vím dobře, že je s námi konec. Já vím, že jsem to udělal já.“/23. On je síce už iba „velebný stařec, který může v klidu užívat plodů svého dlouhého a přičinlivého života v podobě malé penzičky.“/24 no má deti, za ktorých osud sa cíti vinný. Tým, že pustil kapitána Van Tocha k Bondymu nie z celkom zištných dôvodov, ale s vidinou sprepitného, ho robí jedným z mnohých ľudí, idúcich za vidinou peňazí.
Bondy
Postava podnikateľa Bondyho sa skladá z dvoch protikladných rysov. Bondy sa navonok javí ako úspešný vypočítavý kapitán priemyslu, vo vnútri je skôr rojkom, ktorý má blízko k romantike a básňam.„Mne obchod zajíma jako umělca. Bez jistého umění, pane, nevymyslíte nikdy nic nového. Musíme být básniky, chceme-li udržet svět v chodu.“/25. Obidva tieto rysy jeho osobnosti sa vzájomne dopĺňajú vo všetkých situáciách, v ktorých sa Bondy vyskytuje. Vytvára sa tak akoby jeho ironická karikatúra. „Pánové se zvedli, šramotíce židlemi, a stáli ve slavnostním tichu, ovládáni společnou myšlenkou, nebude-li ta valná hromada příliš dlouho.(Chudák kamarád Vantoch, myslil si s upřímným dojetím G. H. Bondy. Jak teď asi vypadá! Pravděpodobně ho hodili na prkně do moře- to muselo šplouchnout! Inu, byl to hodný člověk, a měl takové modré oči.-).“/26.Na jeho postave je nám umožnené vidieť, že obchod sa v žiadnom prípade nedá spájať s romantickým zmýšľaním a netýka sa teda ľudskej stránky, ale materiálnej, ktorú sa nám autor na Bondym pokúšal ukázať.
Svet mlokov
Pôvod mlokov nie je celkom známy. Predpokladá sa, že kolískou mločej civilizácie bol jeden malý ostrovček pri Austrálii, kde ľudia väčšinu mlokov vyvraždili. Zostal iba jeden párik, ktorý utiekol pri prevoze a usadil sa na Sumatre. Mloky sa tu za dobrých podmienok rozmnožovali a vyvíjali. Ich vývoj však vďaka neznámym okolnostiam ustrnul a ony museli byť izolovaný na jedinom ostrovčeku. Príroda s nimi mohla mať aj oveľa väčšie plány. „Není vyloučeno, že Příroda měla s tímto mlokem veliké plány, že se měl vyvíjet geště dál a dál, výš a výš, kdoví gak vysoko…“/27. Novým impulzom v ich vývoji sa stalo zbavenie sa prirodzených predátorov- žralokov, pomocou kapitána Van Tocha. Začali sa teda ďalej vyvíjať a stúpať po vývojovom rebríčku, ale kam?
Najskôr musíme začať s ich celkovým opisom. „Jsou velcí asi jako desetileté dítě, pane, a skoro černí. Plovou ve vodě a na dně chodí po dvou. Po dvou, sahib, jako vy nebo já, ale přitom kývají tělem, tak tak, pořád tak tak…Ano, pane, mají také ruce, jako lidé; ne, nemají žádné drápy, spíš je to jako dětské ruce. Ne, sahib, nemají nohy ani chlupy. Ano, ocas mají trochu jako ryba, ale bez ocasní ploutve. A velikou hlavu, kulatou jako Batakové. Ne,neříkali nic, pane, jenom to bylo, jako by mlaskali.“/28 Mloky normálne žijú v mori. Iba v noci vyliezajú na breh. Cez deň žijú v dierach v brehu pod vodou, ktoré si vlastnoručne vykopávajú. Prirodzenou potravou sú pre nich malé ryby, vodný hmyz, vnútro lastúr, ktoré nie sú sami schopný dostať von. Sú to veľmi múdre a pozorné zvieratá. „Oni jsou moc hodny a moudry, ty tapa-boys; když jim člověk něco povídá, tak dávají pozor jako když poslouchá pes svyho pána.“/29 Boja sa ľudí, no sú natoľko dôverčiví, aby sa s nimi zoznámili. Od začiatku majú veľkú chuť učiť sa, dokonca sú vynaliezaví .„A některý to zkoušeli sami, jako rozendat tu škebli nějakou takovou škvořepinkou, co tam ležela. Tož mně bylo divny, chlapče. Žádny zvíře neumí zacházet s instruments;“ /30Stavajú si hrádze, aby si v tichej vode potom mohli naklásť vajíčka. Veľmi zaujímavý je ich proces oplodnoňovania, v ktorom samec nehrá dôležitú úlohu. Je len akýmsi chemickým činiteľom. „tak silně, že naráží svými boky na boky samice; nato opět ustrne, nohy široce roztaženy, dotýkaje se jen svou tlamou hlavy své vyvolené družky, která zatím lhostejně požíra, co potká…Tu počnou tělem samcovým probíhat křečovité záchvěvy, během nichž vypouští do vody hojný, poněkud lepkavý chám…ve skutečnosti samec není otcem pulců, nýbrž jenom určitým, v podstatě zcela neosobním chemickým činitele…samice přijímají tento neosobní pohlavní vztah daleko realističtěji a samozřejměji než samci, kteří- patrně z pudové samčí ješitnosti- chtějí aspoň zachovat zdání pohlavního triumfu a proto hrají milenecké námluvy a manželské vlastnictví.“/31
Mloky sú čím ďalej, tým viac poľudštené. Kapitán Van Toch im dal mená a naučil ich čítať. U každého jedného z nich sa prejavujú odlišné vlastnosti. Okrem prírodnej potravy sa už živia aj jednoduchou ľudskou potravou ako sú zemiaky a sucháre. Sú naučené s ľuďmi obchodovať a celkom dobre vychádzať. Aj keď sa k ním ľudia začnú zle správať, sú vďaka svojej trpezlivosti a dobrosrdečnosti naďalej poslušné. Okrem pomenovaní ako čerti, tata-boys sa im dostáva aj pomenovania morských bohov Tritónov a v konečnom dôsledkom sú pomenované podľa objaviteľa ich skamenelín Andriasa Scheuzeri. Trpia ľudskými chorobami. Nedá sa u nich hovoriť o samostatnosti myslenia. Ich menšiu inteligenciu im nahrádza ich veľký životný elán. „…projev jakési inteligence, to není, vědecky pojato, žádny zázrak; ale zázrakem je ten mocný životný elán, který tak náhle a vydatně oživil ustrnulou existenci tvora vývojově zaostalého a téměř už vymřelého.“/32 No vďaka svojej troške inteligencie, rovnako mlok ako človek  „hledí svou biologickou méněcennost, nahradit tím, čemu říká intelekt“/33
Mloky sa dajú, podľa ich pracovného zaradenia, rozdeliť do štyroch tried. Leading sú mloky s organizačnými schopnosťami a väčšinou sú vo teda vedení. Heavy sú mloky určené na ťažké práce. Team sú obyčajné mloky,pracujúce v tímoch. Odd jobs je trieda s nevzdelanými mlokmi-niečo ako drobný proletariát. Špecifickými triedami sú Trash-takzvané odpadkové mloky, ktoré sú telesne slabé a Spawn- mladé mloky do jedného roka, o ktorých sa nevie, kde sa ešte zaradia. Niektoré mloky sú lúpežne lovené z odľahlých mločích lokalít a sú potom ilegálne predávané ako ďalší druh-Maccaroni. Ich počet sa neustále zvyšuje a aj vďaka dobrej pôrodnosti akoby tento druh „zaplňoval prostor, ve kterém podle zeměpisných a vývojových souvislostí měl odpradávna být.“/34.Treba s nimi počítať do budúcnosti.„toto je tvor rozumný nebo aspoň tak dalece schopný civilizace jako vy nebo já;proto s ním musí pro budoucnost počítat, tak jako musíme počítat s budoucností lidských ras druhdy považovaných za divoké a primitívní…“/35 Ich schopnosť stať sa civilizáciou dokazuje aj ich vlastný jazyk -Basic English. Okrem iného dosiahli kultúrneho vzostupu. Tlačia si vlastné podmorské noviny, majú zavedenú povinnú školskú dochádzku a vlastný podvodný svet. 

            Nenávisť medzi národmi je hlavným problémom sprevádzajúcim celé ľudské dejiny. Táto nenávisť je spôsobená prevažne odlišnosťou akou ľudstvo oplýva. Vytvárajú sa medzi ním bariéry, čo Karel Čapek skvele vystihol na príklade nepriateľstva psov a mlokov.„Vůbec mezi psy a Mloky se vyvinulo trvalé, přímo smrtelné nepřátelství, které se nijak nezměnilo, naopak spíše zesílilo a prohloubilo zřízením ohrad mezi oběma.Ale to už tak bývá, a nejenom u psů.“/62. Každý národ hľadí na svoje záujmy, v ktorých je mať stále viac. Každí národ chce mať čím ďalej, tým viac kolónií a území. Jednotlivé štáty sú neschopné spolupracovať a povzniesť sa nad vlastné egoistické záujmy. Vedie to k mnohým sporom na konci ktorých nie je vidieť žiadny výsledok. „Tím se stalo, že nakonec přírodověda každého národa měla své vlastní velemloky a vědecky co nejzuřivěji potírala velemloky národů jiných.Proto také až do konce nebylo po vědecké stránce zjednáno v té celé záležitosti s mloky dostatečně jasno.“ /53 Ako vidíme,prostriedkom na ich získanie moci sa stali práve mloky. Prichádzajú výzvy z najrôznejších strán, aby sa „veliký Mločí celek připojil k tomu nebo onomu ideovému, politickému nebo sociálnímu programu lidské společnosti.“/63 Každí národ ich chce dostať na svoju stranu, či už je to „Komunistická internacionála“ so súdruhom Molokovem alebo Nemci vyzývajúci mlokov k neznášanlivosti voči židom.„Molche, Wirft Juden heraus!“/64,čo v preklade znamená: „Mloky, vyhoďte židov!“

                         
Nemecko-fašizmus,rasizmus…

            Mloky slúžia na zobrazenie rôznych javov, vyskytujúcich sa v spoločnosti. Jednak je to ľudská bezduchosť, z nej rýchlo rozširujúci sa fašizmus, ale aj stále pretrvávajúca idea rasizmu a nenávisti medzi ľuďmi. Ide o súboj „bytosti noční proti bytostem denním; temné tuně vodní proti jasné a suché zemi.“/65 Obraz mlokov nám vo všeobecnosti teda slúži na zobrazeni zla a nechcených javov v spoločnosti.

            Pojem nadradenosti vychádzal predovšetkým zo strany Nemecka. Nemci samy seba považovali za vyššiu rasu. Vytvárali si rôzne teórie, dokazujúce ich odlišnosť a nadradenosť. Jedna z nich je ukázaná na postave baltského mloka, ktorý vykazuje zvláštne vlastnosti.„…prý je o něco světlejší, kráčí vzpřímeněji a jeho lebeční index svědčí o lebce delší a užší než hlava jiných Mloků…Zvláštní váha se klade na to, že právě vlivem německého prostředí se tento Mlok vyvinul v odlišný a vyšší rasový typus, nesporně nadřaděný všem jiným Salamandrům.“/66 Táto teória bola ďalej rozvynutá, keď Nemci začali tvrdiť, „že původní Andrias Scheuchzeri se zrodil před geologickými věky na půdě germánske; rozptýlil-li se potom do jiných moří a pásem, doplatil na to svým vývojovým sestupem a degradací.“/67.Dôležité je aj rozprávanie Wolfa Meynerta pod názvom Untergang der Menschheit, ktoré vytvára parafrázu na Spenglerovym dielo Untergang des Abendlandes. Hovorilo sa v ňom, že ľudstvo, ktoré nie je schopné utvoriť jeden jednotný celok musí odstúpiť silnejšiemu živočíšnemu druhu, ktorý by nemal ľudské neduhy a mohol by tak ovládnuť celý svet. Všetky tieto teórie tvorili jednu zo základných hymien fašizmu. Ich význam sa ukazuje, keď Nemci prehlásili:„Tutíž jen na německé půde se mohou Mloci vrátit k svému čistému a nejvyššímu typu,…“/68 . Zdôvodňujú totiž potrebu nemeckej expanzie a jej túžby po nových územiach a kolóniách.

               Pojem diferenciácie nenájdeme iba vo fašistickom Nemecku. Silne sa prejavuje aj v mnohých iných kultúrach. Príkladom je indické kastovníctvo. Keď mloky zachránili topiacich sa, miestne obyvateľstvo je pobúrené tým, „že Mlokům bylo dovoleno dotknout se tonoucích osob vyšších kast. Považuje totiž mloky za nečisté a nedotknutelné.“/69 V Nemecku sa prejavuje najmä rasizmus. Samotné mloky sa stali jeho predstaviteľom. Ich videnie je farboslepé, a teda schopné rozlišovať iba medzi dvoma farbami- „bielou“ a „čiernou“. Pojem rasizmu však nesúvisí iba s Nemeckom. Pramení už z dávnej minulosti, kedy boli v Afrike usporiadavané takzvané lovy na černochov. Situácia sa opakuje v podobe lovu na mloky.„Připadalo mi najednou, že každý tah na šachovnici je starý a byl už kdysi nějakým hrán.Snad i naše dějiny už byly kdysi hrány, a my taháme své figurky stejnými tahy k stejným porážkam jako kdysi.“/70 Ľudia vo svojom zmýšľaní a konaní nemohli nájsť nič zlé. Bol to pre nich len číry obchod so zbožím.„…tohle byl lov nebo ještě spíše obchod, tož jaképak okolky.“/71. Autor náráža aj na americký zvyk lynčovania a upaľovania černochou po príchode do Ameriky. „Proto se ve Spojených státech množily případy, kdy byli Mloci chytáni a lynčováni , hlavně upalováni na hranici.“/72 Všetko sa dialo bez závažného dôvodu a ani zákony nič nerobili proti tomuto zabíjaniu. „Později bylo oblíbené upalovaní Mloků omezeno aspoň tím, že se smělo konat jenom v sobotu a pod dozorem hasičů.“/73 Rasizmus sa dotýka aj iných národnostných a etnických skupín. Sú nimi napríklad rómovia či židia, ktorých práva boli už v tej dobe veľmi potláčané, a to najmä v Nemecku.„Zejména v Německu byla veškerá vivisekce přísne zapovězena, ovšem jen židovským badatelům.“/74 Problém rasizmu sa veľmi ostro prejavil v Nemecku, ale určite v ňom nevznikla jeho idea. Tá je spojená so samotnou podstatou ľudstva.
Každá krajina sa stavala k otázke fašizmu a postupujúceho Nemecka osobitne, tak ako sa aj jednotlivé krajiny nevedeli spojiť a dohovoriť v „Mločej otázke“. To boli priaznivé podmienky pre postupné získavanie dominancie Nemecka a pre utvrdenie jeho pozície. Nemecko sa na čele s Chief Salamandrom-Hitlerom stalo pripravené na splnenie svojich expanzných túžob. Rovnaký spôsob reči Chiefa Salamandra a Hitlera je ich spoločnou paralelou.„Hallo, vy lidé! Zachovajte klid. Nemáme vůči vám nepřátelských úmyslů. Potřebujeme jenom víc vody, víc břehů, víc mělčin pro svůj život. Je nás príliš mnoho“/75 Samotný autor na uistenie dodáva, že Chief Salamander predsa len nebol mlok, ale človek. Nemecko si s jeho pomocou vybudovalo veľkú armádu. „Dobrá; je však vznešenému lordstvu známo, že Německo má ve svých baltských Mlocích stálou a strašlivě vyzbrojenou armádu, čítající dnes pět miliónů kombatantních Salamandrů z povolání, kterou může ihned nasadit do války ve vodě i na břehu?“/76 Nemecká propaganda a vychovávanie nemeckej mládeže Hitlerjungendu prispeli nielen k veľkej, ale aj dobre, ba priam fanaticky vycvičenej armáde.„Dnes je baltský Salamandr nejlepší voják na světě; psychologicky dokonale zpracován, vidí ve válce své pravé a největší poslání; půjde do každého boje s nadšením fanatika, s chladným důmyslem technika a s příšernou kázní právě pruského Mloka.“/77 Pod Hitlerovým vedením sa stala schopná napadnúť celý svet. Nemci naozaj začali svoje avizované výboje. Štáty nevyužili príležitosť zastaviť ich, až po kým nebolo neskoro. To je to, pred čím sa nás Karel Čapek pokúšal varovať.
  

               Autor využíva najmä publicistický štýl, no výnimkou nie sú ani prvky hovorového, či odborného štýlu. Často sa stretávame so zloženými vetami, ktoré sú veľmi obsiahle. Autor nám pomocou nich podáva veľké množstvo informácií. Často využívanými jazykovými prostriedkami sú cudzie slová. Medzi nimi sú anglické výrazy ako a good friend of mine, newspapers, a lots of money. Prevládajú najmä v prvej časti knihy, keďže sú spojené s osobou Kapitána Van Tocha. Okrem iného v knihe môžeme nájsť aj francúzske výrazy ako C‘est un type, cher docteur, jardin de Plantes, či nemecké výrazy ako Solche Erfolche erreichen mor deutshe Molche,Molche, Wirft Juden heraus. Nechýbajú taktiež latinské pomenovania ako cryptobranchiata, megalobatrachus sieboldii. S odborným štýlom sa spájajú najmä odborné slová ako bimetalizmus, sufizantní, recentní, osteologický. Protipól tvoria hovorové až slangové slová ako kurvy, pitomého. Dobrodružnosť rozprávania v prvej časti autor dosahuje exotickými opismi, ktoré nájdeme pri zobrazení obradu domorodcov na odohnanie čertov, ale aj rovnako exotickými pomenovaniami jednotlivých ostrovov. Rôznorodosť jazykových prostriedkov dotvárajú zemepisné pomenovania ako, Bandžermasin, Buitenzorg, ale aj prevzaté mená rôznych známych osôb ako slávneho moreplavca Francisa Draka, či spisovateľa G.B Shawa. Nesmieme zabúdať ani na grafickú stránku, ktorá dotvára celkový dojem.